SLZY POKÁNIA(1)

Všetky pohromy, ktoré musíme znášať, nesieme Božím dopustením.

Každý je skúšaný vlastnými želaniami a svojou nedbanlivosťou.

     Pokánie je krst slzami. Človek, ktorý sa kajá, prechádza krstom znovuzrodenia. Apoštol Peter svojim zapretím zradil Christa. Avšak, „horko zaplakal“(2), preto mu bolo odpustené. Úprimné pokánie apoštola Petra omylo, očistilo ho. Pozri, Boh na počiatku stvoril zem, stvoril more a všetko ostatné, potom vzal zem a stvoril človeka. Človek sa najprv rodí telesne, ale potom sa v tajine svätého krstu duchovne znovu rodí prostredníctvom vody – Bohom stvorenej, a Svätým Duchom – Božou blahodaťou. Čiže, vodou a Duchom sa človek znovu rodí a stáva sa novým človekom.

     -Otče, znamená to, že ako kedysi, keď Boh pri tvorení človeka vzal zem a stvoril ho, tak aj dnes v tajine svätého krstu používa vodu preto, aby človeka obnovil?

     -Áno, voda má očisťujúci význam, preto duchovný v tajine svätého krstu človeka ponára do vody. Človek sa omýva od prvorodeného hriechu, očisťuje sa od hriechov, osvecuje ho Božia blahodať, oblieka sa v Christa a stáva sa novým, znovuzrodeným človekom. Toto je výsledok svätého krstu. Keď sa Nikodém opýtal Christa, ako sa môže človek znovu narodiť, Christos mu jasne odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Kráľovstva Božieho“(3). Tajinou svätého krstu sa človek stáva novým, dokonalým stvorením Boha po hriešnom páde. Ak človek nepoškvrní svoj svätý krst, bude mať veľa Božej blahodate. Ale ak sa po svätom krste zašpiní, má ešte krst pokánia. Keď si človek uvedomí svoj hriech, ak mu ten hriech spôsobuje bolesť, vtedy sa určitým spôsobom omýva slzami pokánia a znovu k nemu prichádza Božia blahodať.

     -Otče, ja už mnoho rokov nedokážem oplakávať svoje hriechy, neprelial som ani slzičku. Znamená to, že nemám skutočné pokánie?

     -A či teba netrápi hriech, ktorý vykonáš?

     -Trápi ma, ale tá bolesť istotne nie je hlboká.

     -Nerob závery len na základe slz. Samozrejme, slzy sú špecifickým znakom pokánia, ale nie jediným. Niektorí ľudia plačú a ešte s vlhkými očami od slz sa zároveň smejú. Bolesť srdca a vnútorné stonanie sú vnútornými slzami, ktoré sú vyššie než slzy vonkajšie. Jeden nešťastný človek mi povedal: „Otče, som veľmi tvrdým človekom! Nevyronil som ani slzu! Moje srdce skamenelo. Ach, aké mám tvrdé srdce!“ Tento veľmi citlivý človek sa považoval tvrdého srdcom len preto, že neplakal. Ale hlboko nariekal a stonal. Bolo vidno, že ten ston a nárek vychádzajú doslova z hĺbky srdca toho nešťastlivca. Iní môžu aj plakať, no zároveň sa smejú. Taký človek sa podobá premenlivému jarnému počasiu...

     No sú aj neutíšiteľné slzy. Sú to slzy, ktoré pochádzajú od diabla. V takých slzách pokánia niet, ale je v nich egoizmus. V takomto prípade človek nad svojim pádom plače egoisticky. Jatrí svoje rany nie preto, že hneval Boha, ale preto, že pre svoju nepozornosť padol v očiach iných ľudí. Taký človek trpí dvojnásobne. Pamätám si na jedného vodcu bandy z čias občianskej vojny. Nech Boh tomu človeku daruje pokánie! Raz sa mu do rúk dostal jeden chudák, hlava rodiny, ktorý mal deväť detí. Keďže sa tento chudák nestotožňoval s komunistickou ideológiou, vodca bandy ho povalil na zem a začal ho bezcitne biť. Ten nešťastník kedysi bol jeho lokajom. „Počuj, kričal nešťastník, naozaj ti ma nie je ľúto?! Veď mám deväť detí! Či si nepamätáš, že keď si bol dieťaťom nosil som ťa na pleciach? Čo zlé som ti urobil?“ Jeden z jeho spoločníkov, keď videl ako surovo kope do toho chudáka na neho zakričal: „Počuj, čo zlé ti urobil? Či ti ho nie je ľúto? Veď je hlava rodiny“. Zrazu nastala veľká zmena. Ten vodca začal horko plakať, pretože slová jeho spoločníka ranil jeho ego. Podobné slzy sú egoistické, podobajú sa pokániu Judáša. Judáš, keď zradil Christa, odišiel za farizejmi, aby im povedal: „zhrešil som“(4). No farizeji mu odpovedali: „Čo nás do toho? To je tvoja vec“. Tieto slová Judáša ranili. Nahneval sa, strieborné peniaze hodil farizejom, ušiel a pre svoj egoizmus sa obesil. Ak by sa však Judáš kajal, prišiel k Christovi a povedal by mu “odpusť“, bol by sa zachránil.

(1) Год души, Православный календар с чтением на каждый день 2016, Издательство КАМНО, Кишинев 2015, s. 72-73.
(2) Mt 26, 75; Lk 22, 62.
(3) pozri: Jn 3, 5.

(4) Mt 27, 4.